Kráľova hoľa - 25.7.2020
Kráľova hoľa (nem. Königsberg) 1946,1 m n.m., najvyšší a zároveň najnavštevovanejší vrch Kráľohoľských Tatier (geomorfologický podcelok Nízkych Tatier), “Matka” štyroch najväčších slovenských riek (Čierny Váh, Hnilec, Hornád a Hron), symbol tradícií Slovenska, ale aj moderných technológií (najvyšší stožiarový tel. a rozhl. vysielač v strednej Európe pokrývajúci kvaltným signálom viac ako štvrtinu územia Slovenska), vrchol opradený povesťami a ospevovaný básnikmi s jedinečnými výhľadmi na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov a Horehronie, krása okolitej prírody. Tieto všetky fakty a mnohé iné zaujímavosti oslovili 47 turistov, ktorí sa bez váhania rozhodli prijať pozvanie spoločne vystúpiť na jeden z našich národných vrchov. Turistická trasa s dĺžkou 12,5 km a úctyhodným prevýšením 1121 m viedla z obce Telgárt cez Štráfy, Kráľovu skalu, Snehovú jamu, Kráľovu hoľu, Predné sedlo (chata pod Kráľovou hoľou), Skaličku až do cieľa, ktorým bola rázovitá obec Šumiac. Počasie bolo príjemné a tak sme postupne v skupinkách, dvojiciach, či jednotlivo vystúpili na vrchol Kráľovej hole a zaspievali si hymnickú pesničku: “Na Kráľovej holí stojí strom zelený, vrch má naklonený k tej Slovenskej zemi.” Viacerí neskrývali svoje dojatie. Mimochodom “strom zelený” Na Kráľovej holi naozaj stojí, čo bolo aj jednou z úloh nájsť ho. Po zostupe nám všetkým veľmi dobre padlo aj pivo, či iné občerstvenie v družnej debate na chate pod Kráľovou hoľou, respektíve na konci nášho putovania v Šumiaci. “Kultúrne dedičstvo mojich predkov zachovám. Do tohto domu každý prináša šťastie, radosť, pokoj. Niekto svojim príchodom, niekto svojím odchodom a niekto tým, že vôbec nepríde.“ Takéto slová sú vytesané na drevenej tabuľke v unikátnom súkromnom múzeu zvoncov pána Mikuláša Gigaca, ktoré sme v závere našej túry navštívili. Pri našom stretnutí s pánom Mikulášom Gigacom sme nevedeli, či si máme zapisovať bohatstvo slov, ktoré hovoril, či skôr obdivovať tú nádheru v drevenici, ktorú skoro všetku vytvoril vlastnými rukami. Keď sme prekročili prah múzea naše oči sa doslova pásli na nádherných obrazoch, šumiackych krojoch, hudobných nástrojoch, malebných zvoncoch a to všetko ešte obohatilo zaujímavé rozprávanie, hra na hudobné nástroje a osobité ľudské čaro, ktoré si našlo cestu k tým najskrytejším miestam duše mnohých z nás. Počas spiatočnej cesty klubovým autobusom, vedúci podujatia vyhodnotil turistickú akciu a obdaroval vybraných účastníkov vecnými cenami. Príjemne unavení s nádhernými zážitkami sme sa rozišli do svojich domovov. S pozdravom “Horám zdar” Martin Šalata. /Text: Martin Šalata/
