Podujatie bolo posunuté o dva týždne neskôr oproti plánovanému termínu z dôvodu zaradenia dodatočnej akcie v Poľsku. Ale počasie ako tak prialo a preto bolo rozhodnuté , že výstup na Sivec sa uskutoční. Ráno bolo hmlisté a neprívetivé počasie. Ani pri priehrade Ružín odkiaľ začínal výstup to nebolo o nič lepšie, ale hlavne, že nepršalo. Dolinou potoka Ružinok sme postupne naberali výšku. Po poldruha hodine sme mali byť na hrebeni. Časový údaj na mape trocha zavádza. Nám to trvalo o hodinu dlhšie a to nie sme žiadne „céčka". Po pravej strane sme mali míňať niekoľko jaskýň. Prístupy k nim sme nenašli. A tak aspoň sa zlepšovalo počasie. Na zalesnenom hrebeni to už bolo teplé slniečko. Za necelú polhodinku sme boli pod Sivcom. Krátke stúpanie a ocitli sme sa na skalnom vrchole Sivca. Nad hlavami žiarilo slnko v plnej paráde, pod nami kľukatá hladina priehrady Ružín, len sem tam nepatrný závan jesenného vetríka. Kruhový výhľad na vzdialené a bližšie pohoria stali za vynaloženú námahu. Teší nás, že nenáročnú túru zvládli skôr narodení a aj mladí turisti. Nasleduje zostup k priehrade kde nás čaká autobus. Slnko je ešte dosť vysoko na oblohe, časomiera ukazuje skorú popoludňajšiu hodinu. Nezapreli sa ani oslávenci a tak v dobrej nálade sa vraciame domov. Vydarené podujatie je zadosťučinením za podujatie pred rokom na Kremenci. Bodaj by sa podobné podujatie vydarilo aj o rok. /Text: Mária Kunáková. Foto: Danka Joštiaková, Anna Kopčáková/