Na zástavke autobusu sa nás zišlo pomenej a tak sme sa do Jakuban presunuli autami. Kým v Starej Ľubovni bola hmla, v Jakubanoch nás čakala modrá obloha. Náš výstup smeroval proti vychádzajúcemu slnku. Pohľad z kopca bol úchvatný. Všetko s výnimkou Jakuban bolo až po obzor v oceáne hmly, Od posledného výstupu na Siminy, pred piatimi rokmi,sa mnoho zmenilo. Nové svažnice na miestach, kde predtým nebolo ani chodníčka, nás však nepomýlili. Posledný úsek trasy sme sa museli predrať lesnou necestou na najvyšší bod Simin. Tam na nás čakalo prekvapenie nielen v podobe prežívajúcich zbytkov kosodreviny, ale hlavne to, že za vrcholom Simin už nezacláňa les po polome vo výhľadoch na okolie. Po prvykrát tak možno vidieť celú panorámu krajiny od Šambrona až po Kyjov a Minčol. Pod Siminami na svažnici opekáme, kto si čo doniesol. Dorazili aj cykloturisti, takže je nás spolu 17, z toho 13 pešiakov. Bolo príjemne teplo, ponáhľať sme sa nemuseli, všetko je v pohode. Pre tých, čo v tomto roku nemohli prísť, zopakujeme výstup o dva roky (v nedeľu). /Text: Edo Palanský. Foto: Oto Rončkevič, Ján Mrug/