Výstup na Siminy (Levočské vrchy) - 25.10.2014

Po dvoch dňoch sychravého počasia nevyzeral lákavo ani ten sobotný deň. No aj tak sa tých odhodlaných zišlo na autobusovej zastávke dvanásť. Desať dospelých turistov, dvaja mládežníci a jedna strašne natešená fenka - Kora. Keďže autobus naspäť z Jakuban ide v sobotu do St. Ľubovni dosť neskoro, padlo rozhodnutie ísť tromi autami. Začiatok výstupu sprevádzala našu skupinu hmla, ktorá vo vyšších polohách ustúpila, no vysoká obačnosť nedovolila slnku, aby nás ohrialo. Z jesene sme sa počas výstupu dostali do zimnej idyly, zo zasnežených stromov však padali na nás chumáče snehu, niekedy aj dážď. Ešte posledné stovky metrov zo svažnice cestou-necestou kolmo hore cez les a sme na najvyššom bode Simin - 1287,2 m.n.m. Kúsok za vrcholom sa nám otvára nádherný výhľad na oceán hmly, ktorý nám zakrýva výhľad na východnú časť údolia rieky Poprad. Cestou späť nás už občas zahrieva slnko, ktoré tak veľmi chýbalo pri výstupe. Podľa vyjadrenia účastníkov aj v takomto spôsobe prejavu počasia to stálo za to. /Text: Edo Palanský. Foto: Danka Joštiaková, Anna Kopčáková/