Zasadnutie RR a seminár cvičiteľov turistiky - 10.-12.10.2008
V dňoch 10. - 12.10.2008 sa uskutočnilo zasadnutie Regionálnej rady KST v Starej Ľubovni spoločne so seminárom cvičiteľov a inštruktorov v turistike. Miestom stretnutia vedúcich činiteľov v turistike bola Orava, konkrétne rekreačné zariadenie Zelená voda pod Babou horou. Cieľom zasadnutia rady vo večerných hodinách bolo predbežne zhodnotiť turistické aktivity v tomto roku a pripraviť návrh podujatí na budúci rok.. Vedúci turistických podujatí si zase priamo v teréne osvojili pod dohľadom skúsených inštruktorov organizáciu a vedenie spoločných akcií. Ukážka bola zameraná najmä na spoločné podujatia účastníkov rôznych vekových skupín a rozdielnej výkonnosti a na vedenie túr v neznámom teréne.
Doprava na Oravu bola zvolená cez Poľsko z dôvodu časovej a finančnej efektivnosti a aj preto, lebo ešte v ten istý deň nás čakal niekoľkohodinový výstup na druhú najvyššiu horu Oravských Beskýd - Pilsko (1557m n. m.). Odmenou za námahu boli celkom uspokojivé výhľady na našu aj poľskú stranu. Zostup sme zvolili inou trasou so zástavkou na chate Pilsko. Medzitým sadla hustá hmla a tak ďalší zostup sa neobišiel bez menších komplikácií. Slabšie značenie spôsobilo, že v hustej hmle s orientáciou mali aj skúsení inštruktori. Aj tu mohli cvičitelia vyskúšať a získať ďalšie poznatky v orientácii v neznámom teréne a za minimálnej viditeľnosti.
Na druhý deň nás čakal náročný výstup na Babiu horu. Odmietli sme odporúčanie chatára, ktorý nám radil bežný postup a to výstup na Babiu horu cez jej predvrchol Malú Babiu horu. Mali sme väčšie ambície a trasu sme si podstatne predlžili, pretože sme chceli navštíviť aj „severný pól Slovenska" t.j. vrch Modralová, ktorý je najsevernejším bodom Slovenskej republiky. O tejto skutočnosti nevedeli ani niektorí domáci návštevníci, s ktorými sme po večeroch viedli diskusie. Hraničným hrebeňom sme postupne prešli cez Beskydok, Modralovú, Jaloveckým sedlom a cez Malú Babiu horu sme po 5 hodinách vystúpili na dominantu Oravy a hlavný cieľ nášho putovania Babiu horu (1723 m n. m.) Ideálne jesenné počasie nám umožnilo prekrásne kruhové výhľady. Na juhu sa trblietala v slnečných lúčoch modrá hladina Oravskej priehrady. Na východe sa odkryla panoráma zasnežených Západných, Vysokých a Belianskych Tatier a v opare sme si domysleli Spišskú Maguru a Pieniny. Pri potulkách našim krajom či už Pieninami, Spišskou Magurou alebo Ľubovnianskou vrchovinou, najmä v zime, pri jasnej oblohe na severozápadnom obzore, keď sa pozeráme ponad rovinatú a málo zvlnenú krajinu Poľska, sa črtá mohutný vrchol Babej hory, doslova ako na dlani. Málo skúsení turisti nám ani neveria, že to môže byť tak blízko a smerom na Poľsko. Väčšinou Babiu horu hľadajú len niečo severnejšie od Tatier alebo priamo za nimi. Ale geografia neklame. Je to ona, „kráľovná" Oravy. Aj preto sme si zvolili výstup na tento veľmi známy vrch, aby sme si naše kopce pozreli aj z opačného smeru. Pod vrcholom nás prekvapila procesia Poliakov (možno aj 200). S niečím podobným som sa vo vyšších pohoriach ešte nestretol. Darmo, obelisk postavený pamiatke Karola Wojtylu pre Poliakov znamená takmer celonárodnú púť. Po odpočinku na vrchole a strmým zostupom sme opustili „slovensko-poľskú hranicu" i Babiu horu a zastavili sa pri Hviezdoslavovej horárni. Tu známy spisovateľ písal slávny epos Hájniková žena. Takmer 9 hodinový pochod sme ukončili na chate, kde už chatár mal pre nás pripravený guláš z diviny.
Posledný deň cestou domov sme absolvovali výstup na vrchol Šípu vo Veľkej Fatre, ktorý pred Kraľovanmi láka nejedného turistu, aby sa zastavil a obdivoval krásu vápencových vežičiek. Výhľadmi na údolie Váhu a Oravy sme sa rozlúčili s mohutnými Rozsutcami a večne dymiacim Veľkým Chočom s tým, že to nebolo naše posledné stretnutie.
Vďaka organizátorom podujatia, že pripravili náročné, zároveň i poučné stretnutie v tak prekrásnom kraji.
/text Ján Kunák, predseda RR v SL/
