Zasadnutie RR a seminár cvičiteľov turistiky - 9.-11.10.2009

Predpoveď počasia na nasledujúce dni neveštila nič dobré. Ochladenie, dážď, hmlisto. Ale aj napriek tomu sa skupina jedenástich turistov vybrala na plánovaný seminár. Prvým piatkovým autobusovým spojom sme sa prepravili do Kráľovian, odkiaľ začínal výstup na Stoh.. Počasie hmlisté, ale nepršalo. Strmým lesným terénom sa dostávame cez Suchý vrch a Žobrák na úpätie Stohu. Priamym výstupom sa dostávame na hôľny vrchol. Hmla vo vyšších výškach sa prevaľuje a sem tam nám odkrýva pokračovanie našej hrebeňovky. Na Stohu stretávame trojčlennú skupinu mladých turistov. My však pokračujeme do Stohového sedla a opäť stúpame, teraz na Poludňový grúň. Čoraz častejšie sa odkrývajú výhľady. Fotíme čo sa dá. Nad nami sa vynára končiar Rozsutca, vľavo vidíme vrchol Choča, pred nami Turčianska Malá Fatra. Pokračujeme hrebeňom a nádejame sa, že meteorológom počasie zase nevyjde a do rána sa vyčasí. Niektorí vybehnú ešte na Chleb a o chvíľu sa všetci stretávame na Chate pod Chlebom. Sme prekvapení výberom jedál aj rozumnými cenami. Večer prebieha „školenie". Vysvetľujeme menej skúseným, že na hrebeňovku nepatrí rýchlovarná kanvica, ani za igelitku jabĺk. A dáždnik je na hrebeni prd platný. Alebo na dve veci. Na nič a na h.... Aj zubnú kefku treba rozlomiť na poly a nepotrebnú časť nechať doma, zaberá menej miesta a zbytočne nezaťažuje batoh, tak ako to robí Paľo. Odporúčame mu ako nebrať ani tubu s pastou, stačilo by ju priamo naniesť na kefku, len ako ju potom rozdeliť na tri dni....Na druhý deň sa predpoveď počasia naplnila do bodky. Od rána prší a je hmlisto. O deviatej vyrážame na hlavný hrebeň. O chvíľu sa pridal aj nepríjemný vietor, výhľady sú nulové a tak nám nič neostáva len „prebehnúť" hrebeňom. Traverzujeme Veľký Kriváň a cez Malý Kriváň sa zastavujeme pod Suchým. Ale len symbolický, keďže stále mrholí. Traverzujeme aj Suchý, pretože ráno by sme sa mali naňho vrátiť. Skoro popoludní sme na Chate pod Suchým. Pekne tepľúčko, môžeme si vysušiť premoknuté oblečenie. Ale pivo je len fľaškové. Po chvíli sa chatár rozhodne naraziť nový sud, do večera je prázdny. Aj ceny sú o čosi vyššie a ani výber jedál nie je taký pestrý. Ráno sme sa mali vrátiť na Suchý vrch a cez Chatu na Kľačianskej Magure zostúpiť do Vrútok. Lenže do rána sa počasie neumúdrilo a tak opúšťame hrebeň Krivánskej Malej Fatry a rozhodneme sa pre najkratší zostup do Strečna. Dážď neustáva. Škoda. Snáď nabudúce. Osobákom smerujeme do Žiliny a rýchlikom sa vraciame na Východ. /text: Ján Kunák, foto: Anna Kopčáková/